Na bicykli do práce

Autor: Juraj Janeček | 26.7.2016 o 13:43 | Karma článku: 3,65 | Prečítané:  501x

Alebo o tom, ako som sa do Bratislavy na bicykli dostal, ako je dôležité dávať pozor na to, čo hovoríte a aj o tom, ako som si splnil ďalší sen...

Keď som pred troma rokmi začal pracovať v Bratislave, mal som sen, že by som sa raz "previezol" do práce. Už skoro rok som zas trénoval na bicykli, aj keď v tej dobe ešte na horskom.

Dávno, pradávno som jazdil na cestnom bicykli a tak mi jazdenie na cestách s autami neprekáža. Nejako som si tak na to zvykol. Časom som zistil, že ak som trošku ďalej od krajnice, autá ma neobiehajú tak šialene, ako keď som pri kraji vozovky. Tým nemyslím, že by som jazdil stredom cesty :)

Kolegom som ticho závidel, že môžu chodiť do práce na bicykli. Dokonca každý deň. Viac krát sa ma pýtali, prečo neprídem aspoň raz na bicykli. Vtedy som povedal "osudnú" vetu: "Keď budeme mať v práci sprchy,  prídem na bicykli". Možnosť vybudovať sprchy mi prišla dostatočne nepravdepodobná.

Asi som to opakoval až moc často. Pravdou je, že by som ich nevyužil len ja, ale ja viacero kolegov.

Sprchy nám postavili minulý rok na jeseň. A znovu sa objavila otázka, kedy sa ukážem na bicykli. Pravdu povediac nechcelo sa mi ani najmenej :)

Ako človek, ktorý sleduje činnosť rôznych našich cyklo združení, som sa minulý rok dozvedel o akcii na bicykli do práce. Výborný nápad. Aspoň podľa mňa, človeka žijúceho mimo Bratislavy, zažívajúceho preťaženú rannú dopravu v Bratislave.

Minuloročná akcia mala úspech. Prišiel čas pripraviť nový ročník.

Objavili sa prvé informácie o akcii a začalo sa zisťovanie, kto by sa do akcie zapojil. Povedal som si, že toto je skvelá príležitosť na splnenie si sna. Ľudia mávajú rôzne sny. Väčšina tých mojich sa nejakým spôsobom spája so športom. A tento sen bol už aj dosť "fúzatý". Mal už tri roky :)

Nasledovalo rozdelenie do skupín (toľko sa nás prihlásilo :) ) a mohlo sa začať plánovať. Priznám sa, že som si myslel, že to budem mať ďalej. Pri plánovaní s kolegom sme zistili, že do práce to mám len 66km. 65 ak by som šiel zo Senca po 4 prúdovej ceste, čomu som sa chcel vyhnúť. Cesta vyzerala jednoducho. Cez Trnavu, Pezinok, sv. Jur až do Bratislavy. Veľkou výhodou je, že pracujem v Ružinove a tak sa našťastie nedostanem až do tak veľkej rannej dopravy.

Rozhodol som sa, že prvá jazda bude v utorok. V pondelok večer som si skontroloval bicykel, pripravil oblečenie (hlavne reflexné), pripravil svetlá. Určil som si čo si potrebujem vziať zo sebou (predsa len, nebudem ťahať veľký vak), pripravil záchranné gély a šiel spať veľmi skoro. Aby som prišiel v normálnom čase, mal by som vyrážať okolo 5 ráno .

Budík o 4:30 (na ktorý, som už našťastie dosť zvyknutý), jeden banán, pohľad von oknom (bola tam ešte tma), pocit veľkej nechuti si čo i len sadnúť na bicykel a strach či nezmrznem. To bolo prvé ráno mojej cesty do práce. Štart o 5 sa mi presunul o 20 minút. Zistil som, že nemám pripravené pitie a dosť sa mi nechcelo. Našťastie, v dobe keď som vyrážal, bolo už svetlo.

Fúkalo. Ako zvyčajne dosť nepríjemne a samozrejme opačne, ako som sa plánoval pohybovať. Po 500 metroch mi bolo jasné, že som sa obliekol moc naľahko, ale zbalené návleky na ruky situáciu zachránili. Nohy sa rýchlo zahrejú :).

Ranná premávka do Trnavy býva dosť zlá. Ľudia ponáhľajú do práce a 90km/h tam asi nešiel nikto. Do Trnavy som sa dostal už po 20 minútach, čím som prekonal svoj osobný rekord. Na začiatok to nebolo zlé a zrazu bolo aj chuti aj energie viac.

Z Trnavy som sa vybral do Modry cez Biely Kostol. Po ceste som len jeden krát zle odbočil. Trasu som síce mal v hodinkách, ale povedal som si, že sa hádam na ceste nestratím. Za Budmericami som pred sebou uvidel dvoch cyklistov. To je vždy dobré, keď ma má kto aspoň psychicky potiahnuť. Trvalo mi viac než 10 minút kým som ich dotiahol a to už bola Modra, kde obaja končili. Takže som pokračoval ďalej sám.

Z Modry do Pezinka som už zažíval rannú dopravu. Na kruhových objazdoch vznikali zápchy. Pre mňa je najväčším problémom, keď šoféri nenechávajú dostatočne veľký voľný priestor na ich pravej strane. Keď som na horskom bicykli, kľudne idem aj za krajnicou po tráve. Žiaľ cestný bicykel by to nemusel prežiť.

Väčšina áut sa stratila v Pezinku a tak cesta do sv. Jura prebehla v poriadku. Svätý Jur mám rád. Mávame tam prvé jarné preteky. Z neho je už našťastie cyklotrasa až do Bratislavy. Túto cestu celkom poznám, tak som si užíval voľnú cestu a aj po príchode do Bratislavy to nebolo zlé, pokiaľ som išiel po cyklotrase. Neskôr som sa musel dostať na hlavnú cestu.

Od toho dňa sa nedivím, že v Bratislave jazdia cyklisti po chodníku. Sám som bol milo prekvapený, že som do práce prišiel bez ujmy na zdraví. Po krátkom blúdení (nadbehol som si 2km) som dorazil do práce. Čas presunu bol 2 hodiny a 30 minút.

Hneď som s radosťou využil sprchu a s pocitom dobre vykonaného tréningu som sa zapojil do pracovných činností.

Trochy som sa bál cesty domov. Predsa len už dlhšie som nebol dva krát 66km za jeden deň. Predpoveď počasia bola priaznivá. Cestu späť som si užíval až do Modry, odkiaľ som šiel celý čas proti vetru. Podarilo sa mi zvládnuť cestu za 2 hodiny a 40 minút.

Mal som z tejto cesty do a z práce dobrý pocit a tak som si povedal, že by nebolo zlé si to zopakovať aspoň raz týždenne. Predsa len tréningy moc nestíham a takto spojím príjemné s užitočným.

Na druhú cestu som už bol lepšie pripravený. Vedel som čo ma čaká a koľko mi bude cesta trvať.

Vyraziť sa mi podarilo o 5 a tento krát som cestu absolvoval za 2 hodiny a 9 minút. Od Trnavy som videl pred sebou nádhernú dúhu. Aj som si vybral telefón a fotil som si ju. Vôbec ma nenapadlo prečo vidím dúhu. V Pezinku bola cesta mokrá a vo Sv. Jure ma dokonca zachytil dosť silný dážď. Topánky som mal úplne premočené a samozrejme aj zadok.

Príjazd do práce prebehol bez problémov. Na rannú dopravu v Bratislave si už zvykol.

Cesta domov bola proti vetru, ale aj na to si už pomaly zvykol.

Tretia jazda mala byť o otestovaní si nového bicykla. Už aj ja som sa nechal zlomiť a kúpil som si bicykel s 29 palcovými kolesami. Váha je len o niečo väčšia ako cestného bicykla. Kolesá sú dokonca väčšie. Nepoznám lepší spôsob ako si otestovať bicykel, ako je jazda na ňom.

Samotná jazda bola úplne super. Predsa len s predným tlmičom je jazda na našich cestách pohodlnejšia. Trošku som si musel dávať pozor na širší volant. Najmä v Bratislave to bol problém. Jazdu som zvládol za 2 hodiny a 20 minút, čím som bol len o 10 minút pomalší ako na cestnom.

Problém nastal po zosadnutí z bicykla. Širšia sedana sa mi celkom dosť podpísala na následné pocity. Ani mäkká stolička mi nepomohla.

Cesta domov prebiehala proti vetru, čo ma už nijak moc neprekvapilo. Kombinácia nový bicykel, nová sedana a protivietor boli základné dôvody času 2 hodiny a 50 minút.

Žiaľ tretí krát bol nateraz posledným. Zistil som, že po takejto jazde do a z práce, cez víkend na pretekoch nevládzem. Cestu sa budem snažiť zopakovať niekedy cez leto (bude dlhší deň) a potom to obnoviť na jeseň ako súčasť tréningov.

Akciu na bicykli do práce som nebral ako súťaž. Snažil som sa ukázať, že aj na dlhšiu vzdialenosť sa dá do práce dochádzať. Problémom bol však čas. Stráviť denne 5 hodín na bicykli nie je zrovna ten najlepší spôsob dopravy do práce. Mojou výhodou je aj to, že v práci sedím. Neviem si predstaviť, ako by som to zvládal, keby som mal svoju prácu vykonávať postojačky.

Tak trochu závidím svojim kolegom možnosť dochádzať do práce na bicykli po celý rok. Predsa len bicykel je taká moja celoživotná láska.

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tejto výbornej akcie, všetkým zúčastneným a aj šoférom, že to s nami zvládali celý mesiac.

Už teraz sa teším na budúci ročník. Budem pravidelne trénovať J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

DOMOV

Primár onkologického ústavu mal zobrať úplatok, zadržala ho polícia

Onkologický ústav sa k prípadu nevyjadril.


Už ste čítali?